Najväčšie ložiská uhlia v Rusku a na svete. Kde sa v Rusku ťaží čierne uhlie Najvýznamnejšie ložiská čierneho uhlia

Medzi hlavné úlohy kladené pred uhoľný priemysel patrí ťažba a primárne spracovanie (obohacovanie) čierneho a hnedého uhlia. Ťažba uhlia je najväčšia zo všetkých odvetví palivového priemyslu z hľadiska počtu zamestnancov a ceny investičného majetku. Taký predmet Ruská federácia, keďže región Kemerovo vďačí za svoj ekonomický potenciál uhoľnému priemyslu. Ruské uhoľné panvy

Na území Ruska sa nachádzajú ložiská rôzne druhy uhlie - hnedé, kamenné a antracitové. Ruská federácia zaujíma jedno z popredných miest na svete, pokiaľ ide o množstvo fosílnych palív v črevách. Celkové množstvo uhlia je 6421 miliárd ton, z toho 5334 miliárd ton je upravených.

Množstvo čierne uhlie v celkových rezervách viac ako 60 % všetkých rezerv. Technologické palivo – koksovateľné uhlie – zaberá 10 % celkových zásob, 3,6 % hrubého produktu pripadá na podiel produkcie uhlia v palivovo-energetickom komplexe a na celkovom objeme ruského HDP sa tento priemysel podieľa asi jedným percentom.

Množstvo uhlia spotrebovaného na domácom trhu Ruska sa zvýšilo o 2,3% a dosiahlo 178 miliónov ton. Z toho 38 miliónov ton sa spotrebovalo na koksovanie a 140 miliónov ton spotrebovali energetici.

Ak sa pozrieme na mapu Ruska, tak viac ako 90% ložísk sa nachádza na východe krajiny, hlavne na Sibíri. Ak porovnáme objemy výroby, potom najvýznamnejšie ložiská pre krajinu možno nazvať ložiskami Kuznetsk, Kansko-Achinskoye, Tungusskoye, Pečorskoye a Irkutsko-Cheremkhovskoye.

Rozvoj uhoľného priemyslu v Rusku

Vo svete je z hľadiska ťažby uhlia Rusko piate miesto (pred Čínou, Spojenými štátmi americkými, Austráliou a Indiou), 75 % vyťaženého paliva využívajú energetici pri výrobe tepelných a elektrická energia, 25 % slúži pre potreby hutníckeho a chemický priemysel.

Malé percento z celkovej produkcie ide na export. Hlavnými exportnými trhmi sú Japonsko a Kórejská republika.

V Rusku je hlavnou metódou povrchová ťažba - 75% z celkového počtu. Použitie otvorenej metódy je spôsobené malou hĺbkou výskytu. Na použitie tohto spôsobu extrakcie je potrebné odstrániť horné vrstvy pôdy. Na otváranie sa používajú buldozéry, škrabky, rotačné rýpadlá, vlečné laná.

Potom sa hornina rozdrví. Na drvenie sa používajú vodné delá, drviče, niekedy sa používajú vŕtacie a trhacie metódy na lámanie uhlia. Ťažba týmto spôsobom zaberá pomerne veľkú plochu územia.

Povrchová ťažba uhlia má nasledovné pozitívne stránky:

Ťažba uhlia

produkcia jednotky produkcie nastáva v krátkom časovom intervale;
nízke náklady;
relatívna bezpečnosť;

nedostatky:

Uhlie ťažené otvorenou metódou obsahuje veľké percento nečistôt.

Ťažba je nákladnejšia. Použitie je spôsobené výskytom užitočných hornín vo veľkých hĺbkach. Rozvoj baní si vyžaduje veľké kapitálové výdavky. finančné podmienky, ako aj v čase. Pri ťažbe uhlia v baniach vzniká veľký podiel ručnej práce. Hĺbka niektorých baní dosahuje jeden kilometer.

Výhody:

vysoká kvalita vyťažených surovín;
menší vplyv na životné prostredie;

nedostatky:

najnebezpečnejší spôsob extrakcie;
sú potrebné značné finančné investície.

Najväčšie ložiská Ruska

Kuzbass

Minerálne zdroje. Hnedouhoľné panvy

Kuzneck uhoľná panva, skrátene Kuzbass, je najväčším ložiskom z hľadiska zásob uhlia v Ruskej federácii a najväčším na svete. Nachádza sa na západe Sibíri.

Hlavná časť kotliny sa nachádza v Kemerovský región. Kuzbass predstavuje ťažbu 56 % čierneho uhlia a asi 80 % koksovateľného uhlia vyťaženého v Ruskej federácii v celkovom objeme dvesto miliónov ton ročne.

V Kuznetskej kotline sú uhlie rôznej kvality. Uhlie s vyššou kvalitou leží hlbšie a čím bližšie k povrchu stúpa obsah popola a vlhkosť uhlia. Hlavnou nevýhodou sú veľké vzdialenosti od hlavných spotrebiteľov paliva - centrálnej časti krajiny, Kamčatky a Sachalinu. Ťažba sa vykonáva otvorenou metódou.

Kansko-Achinská kotlina

Táto kotlina sa nachádza v strednej Sibíri. Hlavným druhom ťaženého uhlia je hnedé uhlie, ktoré má široké využitie v energetike, ťaží sa v povrchovej jame.

Množstvo zásob uhlia je 638 miliárd ton, palivo využívajú miestne elektrárne na výrobu elektriny a tepla. Významná časť vyťaženého nerastu sa využíva v tepelnej elektrárni energetického systému Irkutsk. Najväčšími spotrebiteľmi uhlia Kansk-Achinsk sú tepelné elektrárne nachádzajúce sa v týchto mestách:

Krasnojarsk;
Abakan;
Slnečný;
Železnogorsk.

Nemalý význam pre kotlinu má aj prítomnosť Transsibírskej železnice, cez ktorú sa uhlie prepravuje tak v západnom smere krajiny (pre potreby Ryazanskaya GRES), ako aj na Ďaleký východ.

Tunguzská kotlina

Väčšina veľké vklady uhlia

Tunguzská panva, líder v Rusku, je jednou z najväčších uhoľných panví na svete. Jeho rozloha je približne milión štvorcových kilometrov. Množstvo uhlia v útrobách je približne dve miliardy ton a 95 % z nich je kameň. Toto množstvo uhlia je schopné pokryť všetky svetové potreby na obdobie päťsto rokov.

Pre chýbajúce prístupové cesty a odľahlosť od priemyselných centier nie je prevádzkovaná na plný výkon. Hlavným spotrebiteľom uhlia je Krasnojarské územie, ktoré je súčasťou Ruskej federácie.

Pechorská uhoľná panva

Ťažba uhlia v Irkutsko-Čeremchovskej panve

Nachádza sa na západnom svahu hrebeňa Pai-Khoi. Administratívne sa nachádza v Nenetskom autonómnom okruhu a Republike Komi.

Koksovateľné uhlie vysokej kvality sa nachádzajú prevažne v hlbinách panvy. Ťažba sa uskutočňuje banskou metódou.

Ročná produkcia 12,6 milióna ton uhlia, čo sa rovná 4% z celkového množstva uhlia vyťaženého v Rusku. Hutnícky závod Cherepovets je najväčším spotrebiteľom.

Irkutsko-Čeremchovská kotlina

Irkutská uhoľná panva má rozlohu 42,7 tisíc km². Množstvo uhlia v hlbinách panvy je 9 miliárd ton, z toho 94 % tvorí čierne uhlie, zvyšných 6 % tvorí hnedé uhlie.

Hrúbka vrstiev je od jedného do desiatich metrov. Veľké vzdialenosti od veľkých spotrebiteľov neumožňujú využitie vyťaženého uhlia, s výnimkou miestnych elektrární. Na extrakciu paliva sa používa otvorená metóda.

Vplyv na životné prostredie

Povaha problémov environmentálneho vplyvu uhoľného ťažobného priemyslu súvisí najmä s banskou činnosťou. Najmä pri povrchovej ťažbe uhlia. Počas odstrelu stúpajú na oblohu tony prachu, ktoré vietor unáša mnoho kilometrov. Viac ako päťdesiat percent uhoľných baní je klasifikovaných ako výbušné a vysoké je aj riziko samovznietenia. uhoľný prach.

Počas odstrelu stúpajú na oblohu tony prachu, ktoré vietor unáša mnoho kilometrov

Pri práci pod zemou je vysoká pravdepodobnosť poklesu zeme, čomu sa dá zabrániť. Pri ťažbe musia byť dutiny vytvorené pod zemou vyplnené bezcennou horninou alebo inými materiálmi.

Mnoho krajín po celom svete už túto technológiu úspešne používa. Predovšetkým v tých krajinách, kde boli prijaté normy a programy na rekultiváciu území, kde sa vykonávali banské operácie.

Každý podnikateľský subjekt pri ťažbe fosílnych palív musí dodržiavať bezpečnostné požiadavky prijaté v ťažobnom priemysle. Zanedbanie týchto pravidiel môže viesť k veľmi nebezpečným následkom:

počas ťažby sú možné zmeny krajiny;
rozvoj pôdnej erózie spojenej s poklesom zemského povrchu, dochádza k narušeniu pôdneho krytu;
zhoršujúca sa kvalita vzduchu a vody;
podzemná ťažba uhlia vedie k emisiám metánu;
podzemné požiare;
samovznietenie na skládkach;
zhadzovanie svahov;

Aby sa minimalizovali environmentálne dôsledky, každý subjekt ekonomická aktivita, zaoberajúca sa ťažbou a spracovaním uhlia by mala prispieť k riešeniu tohto problému.

Video: Uhlie. Moderná ťažba uhlia!

Napriek tomu, že sa dnes čoraz viac využívajú alternatívne zdroje energie, je ťažba uhlia dôležitým odvetvím. Jednou z najdôležitejších oblastí použitia tohto typu paliva je prevádzka elektrární. Ložiská uhlia sa nachádzajú v rôznych krajinách sveta a 50 z nich je aktívnych.

Svetové ložiská uhlia

Najväčšie množstvo uhlia sa ťaží v USA na ložiskách v Kentucky a Pensylvánii, v Illinois a Alabame, v Colorade, Wyomingu a Texase. Produkuje tvrdé a hnedé uhlie, ako aj antracit. Druhé miesto v ťažbe týchto nerastov je obsadené Ruskom.

Na treťom mieste v produkcii uhlia je Čína. Najväčšie čínske ložiská sa nachádzajú v uhoľnej panve Shanxing, vo Veľkej čínskej nížine, Datong, Yangtze atď.Veľa uhlia sa ťaží aj v Austrálii – v štátoch Queensland a New South Wales, neďaleko mesta Newcastle . India je hlavným producentom uhlia a ložiská sa nachádzajú na severovýchode krajiny.

Už viac ako 150 rokov sa v Nemecku ťaží čierne a hnedé uhlie v ložiskách Saar a Sasko, Porýnie-Vestfálsko a Brandenbursko. Na Ukrajine sú tri uhoľné panvy: Dneper, Doneck, Ľvov-Volyň. Ťažia sa tu antracit, plynové uhlie a koksovateľné uhlie. Dostatočne rozsiahle ložiská uhlia sa nachádzajú v Kanade a Uzbekistane, Kolumbii a Turecku, Severnej Kórei a Thajsku, Kazachstane a Poľsku, Českej republike a Južnej Afrike.

Ložiská uhlia v Rusku

Tretina svetových zásob uhlia sa nachádza na území Ruskej federácie. Najväčší počet ložísk sa nachádza vo východnej časti krajiny, na Sibíri. Najväčšie ruské ložiská uhlia sú nasledovné:

Kuzneck - významná časť panvy leží v oblasti Kemerovo, kde sa ťaží asi 80 % koksovateľného a 56 % čierneho uhlia;
Kansk-Achinská panva - ťaží sa 12 % hnedého uhlia;
Tunguzská panva – nachádza sa v časti východnej Sibíri, ťažia sa tu antracit, hnedé a čierne uhlie;
Povodie Pechora je bohaté na koksovateľné uhlie;
Irkutsko-čeremchovská panva je zdrojom uhlia pre irkutské podniky.

Ťažba uhlia je dnes veľmi perspektívnym odvetvím ekonomiky. Odborníci tvrdia, že ľudstvo spotrebúva uhlie príliš intenzívne, takže hrozí, že svetové zásoby sa môžu čoskoro vyčerpať, no v niektorých krajinách sú značné zásoby tohto nerastu. Jeho spotreba závisí od použitia a ak znížite spotrebu uhlia, vydrží dlhšie.

Uhlie je druh fosílneho paliva vytvoreného z častí starých rastlín pod zemou bez kyslíka. Dnes navštívime jeden z najstarších podnikov v Kuzbase, kde sa ťažba uhlia vykonáva od roku 1917.

Vitajte v najstarší podnik Kuzbass – baňa č. 12 LLC, ktorá sa nachádza v malom banskom meste neďaleko Novokuznecka – Kiselevska.

Kombinovať:

Na formovanie uhlia je potrebná hojná akumulácia rastlinnej hmoty. Vzniká, keď sa hnijúci rastlinný materiál hromadí rýchlejšie, ako sa môže bakteriálne rozložiť. Ideálne prostredie na to je vytvorené v močiaroch, kde stojatá voda, ochudobnená o kyslík, bráni životnej aktivite baktérií, a tým chráni rastlinnú hmotu pred úplným zničením.

V starovekých rašeliniskách sa počnúc devónskym obdobím (asi pred 416 miliónmi rokov) hromadila rovnaká organická hmota, z ktorej sa bez prístupu kyslíka vytváralo fosílne uhlie. Väčšina komerčných ložísk fosílneho uhlia pochádza z tohto obdobia, hoci existujú aj mladšie ložiská.

Rezy uhlia:

Metódy ťažby uhlia závisí od jeho hĺbky. Vývoj sa uskutočňuje otvorenou metódou v uhoľných baniach, ak hĺbka uhoľného sloja nepresahuje 100 metrov. Sú aj prípady, kedy je výhodné rozvíjať ložisko uhlia podzemnou metódou. Bane sa používajú na ťažbu uhlia z veľkých hĺbok. Najhlbšie bane v Rusku ťažia uhlie z výšky niečo vyše 1200 metrov.

Načítava:

Uhlie má svoju vlastnú značku. V závislosti od stupňa premeny a konkrétneho množstva uhlíka v uhlí existujú jeho štyri typy: hnedé uhlie (lignity), čierne uhlie, antracit a grafity. V západných krajinách existuje trochu iná klasifikácia – lignity, subbitúmenové uhlie, bitúmenové uhlie, antracit a grafity, resp.

V Rusku je sústredených 5,5 % svetových zásob uhlia, čo je viac ako 200 miliárd ton. Takýto rozdiel s percentom preukázaných zásob uhlia (19 %) je spôsobený tým, že väčšina z neho nie je vhodná na rozvoj, keďže sa nachádza na Sibíri v oblasti permafrostu. 70 % pripadá na zásoby hnedého uhlia.

Využitie uhlia je rôznorodé. Používa sa ako domáce, energetické palivo, surovina pre hutnícky a chemický priemysel, ako aj na získavanie vzácnych a stopových prvkov z neho.

Čo sa týka Kuzneckej uhoľnej panvy, Kuzbass je jednou z nich najväčší ložiská uhlia mier. V súčasnosti je názov „Kuzbass“ druhým názvom regiónu Kemerovo.

Ťažobný sklápač KOMATSU s nosnosťou 90 ton. Ale ako hovoria vodiči, stáva sa, že ich naložia viac ako 90

Celkovo sme boli v Kiselevsku týždeň, väčšinu času sme nakrúcali. Nemôže to nudiť, je to naozaj zaujímavé.

Pri vystavení kyslíku sa uhlie samovoľne vznieti. No, alebo fajčí, ako na fotografii:

Načítava:

Lyžica kráčajúceho banského rýpadla:

Aj v kariére v čase režimu vyzerá všetko krajšie. Ale streľba je ťažká, všetko je v pohybe:

Kráčajúci bager:

V noci môžete v celom lome vidieť, ako v niektorých oblastiach horí uhlie:

Technika. Každý má plán, ktorý treba dodržiavať. Preto sa pohyb v kameňolome nikdy nezastaví.

No možno na konci smeny na polhodinu alebo hodinu

Stopy vedra:

Jedno takéto koleso stojí 700 000 rubľov, takže sa snažia vyčistiť cesty od ostrých kameňov:

V kabíne rýpadla:

50-tonový BELAZ nasledovaný 90-tonovým KOMATSU:

IN kabína kráčajúceho rýpadla. Toto je celá miestnosť. Na stenách je gauč, mikrovlnka, samovar, umývadlo a kopa plagátov s nahými dievčatami:

A toto je z jeho šípu. Výška 27 metrov:

Zvárač opravuje naberačku:

Tieto stroje vŕtajú do zeme a do vykopaných 12 metrových dier sa sypú výbušniny, spôsobiť podkopanie horniny. Robí to tak, že hornina sa uvoľní, veľké silné vrstvy sa rozbijú na malé kamene, ktoré sa potom oveľa ľahšie rozvinú pomocou rýpadla:

Výbušné. Samotný výbuch sa nám natočiť nepodarilo.

A teraz, keď je uhlie vykopané, je odvezené do obohacovacieho zariadenia. Obohacovanie- súbor procesov na prvotné spracovanie surovín, konkrétne oddeľovanie uhlia od odpadovej horniny a triedenie:

Atmosférický vo vnútri:

Miesto, kde uhlie aj skala putujú po dopravnom páse a ženy (!) túto skalu oddeľujú od uhlia, zbierajú a vyhadzujú. Existujú dostatočne veľké kusy, ktoré samotné ženy nedokážu zvládnuť a zhadzujú kusy plemena spolu. Vo zvyšku dielní je všetko automatizované:

Sklápač auta:

Sklad uhlia:

Nakladanie uhlia do vagónov, ktoré pôjdu spotrebiteľom. Bola to správa od Kuzbassu.

Nízke náklady a obrovské zásoby sú hlavnými faktormi, ktoré stoja za nárastom počtu žiadostí o hnedé uhlie. Tento druh fosílneho tuhého paliva, najstarší druh uhlia, ťaží človek už viac ako sto rokov. Hnedé uhlie je produktom metamorfózy rašeliny, v štádiu medzi lignitom a uhlím. V porovnaní s posledným tento druh palivo je menej populárne, avšak vzhľadom na jeho nízke náklady sa pomerne často používa na výrobu elektriny, vykurovania a iných druhov palív.

Štruktúra

Hnedé uhlie je hustá, zemitá alebo vláknitá uhlíkatá hmota hnedej alebo dechtovo čiernej farby s vysokým obsahom prchavých bitúmenových látok. Spravidla je v ňom dobre zachovaná štruktúra rastlín, lastúrovité zlomy a drevná hmota. Ľahko horí, plameň je zadymený a uvoľňuje sa zvláštny nepríjemný zápach horenia. Reakciou s hydroxidom draselným vzniká tmavohnedá kvapalina. Pri suchej destilácii tvorí hnedé uhlie s kyselinou octovou amoniak. Chemické zloženie(v priemere), mínus popol: uhlík - 63%, kyslík - 32%, vodík 3-5%, dusík 0-2%.

Pôvod

Hnedé uhlie tvorí vrstvy nánosov sedimentárnych hornín - vločiek, často veľkej hrúbky a dĺžky. Materiálom na tvorbu hnedého uhlia sú rôzne druhy pyalp, ihličnanov, stromov a rašelinísk. Nánosy týchto látok sa postupne rozkladajú bez prístupu vzduchu, pod vodou, pod hlavou zmesi hliny a piesku. Proces tlenia je sprevádzaný neustálym uvoľňovaním prchavých látok a postupne vedie k obohacovaniu rastlinných zvyškov uhlíkom. Hnedé uhlie je po rašeline jedným z prvých štádií metamorfózy takýchto rastlinných ložísk. Ďalšie stupne - uhlie, antracit, grafit. Čím je proces dlhší, tým je stav bližšie k čistému uhlíku-grafitu. Grafit teda patrí do azoickej skupiny, uhlie - do paleozoika, hnedé uhlie - hlavne do mezozoika a kenozoika.

Tvrdé a hnedé uhlie: rozdiely

Ako je zrejmé zo samotného názvu, hnedé uhlie sa od kameňa líši farbou (svetlejšie alebo tmavšie). Existujú aj čierne odrody, ale v práškovej forme je odtieň takého uhlia stále hnedý. Farba kameňa a antracitu zostáva vždy čierna. Charakteristickými vlastnosťami hnedého uhlia je vyšší obsah uhlíka v porovnaní s čiernym uhlím a nižší obsah bitúmenových látok. To vysvetľuje, prečo hnedé uhlie ľahšie horí a tvorí sa veľké množstvo fajčiť. Vysoký obsah uhlíka vysvetľuje aj spomínanú reakciu s hydroxidom draselným a zvláštny nepríjemný zápach pri spaľovaní. Obsah dusíka v porovnaní s čiernym uhlím je tiež oveľa nižší. Pri dlhom pobyte na vzduchu hnedé uhlie rýchlo stráca vlhkosť a rozpadáva sa na prášok.

Odrody

Existuje veľa odrôd a odrôd hnedého uhlia, medzi ktorými je niekoľko hlavných:

Obyčajné hnedé uhlie, konzistencia je hutná, matná hnedá.
Hnedé uhlie zemitého lomu, ľahko roztierateľné na prášok.
Živicové, veľmi husté, tmavohnedé, niekedy až modročierne. Po rozbití pripomína živicu.
Lignit alebo bitúmenový strom. Uhlie so zachovalou rastlinnou štruktúrou. Niekedy sa vyskytuje dokonca aj vo forme celých kmeňov stromov s koreňmi.
Disodil - hnedé papierové uhlie vo forme rozpadnutej tenkovrstvovej rastlinnej hmoty. Ľahko sa rozdelí na tenké pláty.
Hnedé rašelinové uhlie. Pripomína rašelinu, s veľkým množstvom nečistôt, niekedy pripomína zem.

Percento popola a horľavých prvkov v rôznych typoch hnedého uhlia sa značne líši, čo určuje prednosti horľavého materiálu konkrétnej odrody.

Baníctvo

Metódy ťažby hnedého uhlia sú podobné pre všetky fosílne uhlie. Existujú otvorené (kariérne) a uzavreté. Najstarším spôsobom podzemnej ťažby sú štôlne, úklonné vrty do uhoľnej sloje malej hrúbky a plytkého výskytu. Používa sa v prípade finančnej neefektívnosti lomového zariadenia.

Baňa - zvislá alebo šikmá studňa v skalnom masíve od povrchu po uhoľnú sloj. Táto metóda používa sa v hlbokých uhoľných slojoch. Vyznačuje sa vysokou cenou vyťažených zdrojov a vysokou nehodovosťou.

Povrchová ťažba sa vykonáva v relatívne malej (do 100 m) hĺbke uhoľnej sloje. Najekonomickejšia je povrchová alebo lomová ťažba, dnes sa týmto spôsobom ťaží približne 65 % všetkého uhlia. Hlavnou nevýhodou kariérneho rozvoja je vysoká škoda životné prostredie. Ťažba hnedého uhlia sa pre malú hĺbku výskytu realizuje prevažne otvoreným spôsobom. Spočiatku sa vykonáva odstraňovanie nadložia (vrstva hornín nad uhoľnou slojou). Potom sa uhlie láme vŕtacím a trhacím spôsobom a dopravuje špecializovanými (lomovými) vozidlami z miesta ťažby. Nadložné práce v závislosti od veľkosti a zloženia vrstvy môžu byť vykonávané buldozérmi (s voľnou vrstvou nevýznamnej hrúbky) alebo kolesovými rýpadlami a vlečnými lanami (s hrubšou a hustejšou vrstvou hornín).

Aplikácia

Ako palivo sa hnedé uhlie používa oveľa menej často ako čierne uhlie. Používa sa na vykurovanie súkromných domov a malých elektrární. Prostredníctvom tzv. Suchou destiláciou hnedého uhlia vzniká horský vosk pre drevospracujúci, papierenský a textilný priemysel, kreozot, kyselina karbolová a iné podobné produkty. Spracováva sa aj na kvapalné uhľovodíkové palivo. Humínové kyseliny v zložení hnedého uhlia umožňujú jeho využitie v poľnohospodárstvo ako hnojivo.

Moderné technológie umožňujú vyrábať syntetický plyn z hnedého uhlia, ktorý pôsobí ako analóg zemný plyn. Na tento účel sa uhlie zahrieva na 1 000 stupňov Celzia, v dôsledku čoho dochádza k tvorbe plynu. V praxi celkom efektívna metóda: cez vŕtanú studňu sa potrubím dodáva vysoká teplota ložiskám hnedého uhlia a ďalším potrubím už vychádza hotový plyn - produkt podzemného spracovania.

Uhlie je sedimentárna hornina, ktorá sa tvorí v zemskom sloji. Uhlie je vynikajúce palivo. Verí sa, že toto je najviac staroveký pohľad palivo, ktoré používali naši vzdialení predkovia.

Ako vzniká uhlie

Na tvorbu uhlia je to nevyhnutné veľké množstvo rastlinná hmota. A je lepšie, ak sa rastliny hromadia na jednom mieste a nemajú čas sa úplne rozložiť. Ideálnym miestom na to sú močiare. Voda v nich je chudobná na kyslík, čo bráni životnej činnosti baktérií.

Vegetačná hmota sa hromadí v močiaroch. Nemá čas úplne hniť, je stlačený nasledujúcimi nánosmi pôdy. Takto sa získava rašelina – východiskový materiál pre uhlie. Ďalšie vrstvy pôdy akoby utesnili rašelinu v zemi. V dôsledku toho je úplne zbavený prístupu kyslíka a vody a mení sa na uhoľnú sloj. Tento proces je zdĺhavý. Väčšina moderných zásob uhlia teda vznikla v paleozoickej ére, teda pred viac ako 300 miliónmi rokov.

Charakteristika a druhy uhlia

(Hnedé uhlie)

Chemické zloženie uhlia závisí od jeho veku.

Najmladším druhom je hnedé uhlie. Leží v hĺbke asi 1 km. Stále je v ňom veľa vody – asi 43 %. Obsahuje veľké množstvo prchavých látok. Dobre sa zapaľuje a horí, ale dáva málo tepla.

Čierne uhlie je akýmsi „stredom“ v tejto klasifikácii. Vyskytuje sa v hĺbkach do 3 km. Pretože tlak v horných vrstvách je väčší, obsah vody v uhlí je menší - asi 12%, prchavé látky - až 32%, ale uhlík obsahuje od 75% do 95%. Je tiež vysoko horľavý, ale lepšie horí. A kvôli malému množstvu vlhkosti dáva viac tepla.

Antracit je staršie plemeno. Vyskytuje sa v hĺbkach asi 5 km. Má viac uhlíka a takmer žiadnu vlhkosť. Antracit - tuhé palivo, nezapaľuje sa dobre, ale špecifické teplo spaľovanie je najvyššie - až 7400 kcal / kg.

(Antracitové uhlie)

Antracit však nie je konečným štádiom premeny organickej hmoty. Pri tvrdších podmienkach sa uhlie mení na šuntit. S viac vysoké teploty získať grafit. A keď je uhlie vystavené ultra vysokému tlaku, zmení sa na diamant. Všetky tieto látky – od rastliny až po diamant – sú vyrobené z uhlíka, odlišná je len molekulárna štruktúra.

Okrem hlavných "zložiek" zloženie uhlia často zahŕňa rôzne "kamene". Sú to nečistoty, ktoré nehoria, ale tvoria trosku. Obsahuje uhlie a síru a jeho obsah je určený miestom vzniku uhlia. Pri horení reaguje s kyslíkom a vytvára kyselinu sírovú. Čím menej nečistôt v zložení uhlia, tým vyššia je jeho kvalita.

Ložisko uhlia

Miesto výskytu uhlia sa nazýva uhoľná panva. Vo svete je známych viac ako 3,6 tisíc uhoľných panví. Ich plocha zaberá asi 15% rozlohy zeme. Najväčšie percento ložísk svetových zásob uhlia v Spojených štátoch - 23%.Na druhom mieste - Rusko, 13%. Čína uzatvára prvé tri vedúce krajiny – 11 %. Najväčšie ložiská uhlia na svete sa nachádzajú v USA. Ide o Apalačskú uhoľnú panvu, ktorej zásoby presahujú 1600 miliárd ton.

V Rusku je najväčšou uhoľnou panvou Kuzneck v Kemerovskej oblasti. Zásoby Kuzbassu dosahujú 640 miliárd ton.

Sľubný je vývoj ložísk v Jakutsku (Elginskoye) a v Tyve (Elegestskoye).

Ťažba uhlia

V závislosti od hĺbky uhlia sa používa buď uzavretý spôsob ťažby alebo otvorený.

Uzavretá alebo podzemná ťažobná metóda. Pre tento spôsob sa budujú banské šachty a štôlne. Banské šachty sa budujú, ak je hĺbka uhlia 45 metrov a viac. Vedie z nej vodorovný tunel - štôlňa.

Existujú 2 uzavreté ťažobné systémy: izbová a stĺpová ťažba a stenová ťažba. Prvý systém je menej ekonomický. Používa sa iba v prípadoch, keď sú objavené vrstvy hrubé. Druhý systém je oveľa bezpečnejší a praktickejší. Umožňuje vyťažiť až 80 % horniny a rovnomerne dodávať uhlie na povrch.

Otvorená metóda sa používa, keď je uhlie plytké. Na začiatok sa vykoná rozbor tvrdosti pôdy, zisťuje sa stupeň zvetrávania pôdy a vrstvenie krycej vrstvy. Ak je zem nad uhoľnými slojami mäkká, postačuje použitie buldozérov a škrabákov. Ak je horná vrstva hrubá, privedú sa rýpadlá a vlečné laná. Hrubá vrstva tvrdej horniny ležiaca nad uhlím je vyhodená do vzduchu.