Prípad Esterházy

Prefarbovanie zločincov na hrdinov je príznačným javom maďarskej politiky

Pre Slovensko a Slovákov je prípad Jánosa Esterházyho raz navždy uzavretý, a to aj napriek sústavným, až do omrzenia opakovaným maďarským výzvam, aby Slovenská republika tohto údajného humanistu a demokrata, ochrancu Maďarov, židov aj Slovákov konečne rehabilitovala.

Neúnavní
Tento prípad však zďaleka nie je uzavretý pre istých ľudí, čo sa opakovane snažia túto kauzu otvárať, zneisťovať právnu situáciu okolo jeho procesu a dokonca sa neúnavne usilujú o Esterházyho rehabilitáciu. 

Túto svoju snahu spájajú nielen s rôznymi aktivitami - prednáškami, konferenciami, vydávaním oslavných publikácií, ale najmä odhaľovaním pamätných tabúľ a sôch.

Uprostred mája v dvanástom budapeštianskom obvode maďarský prezident János Áder slávnostne odhalil sochu maďarskému „martýrovi" Esterházymu a pri tej príležitosti udelil jeho dcére Alici Esterházyovej-Malfattiovej vysoké štátne vyznamenanie. 

Na tomto mimoriadnom akte sa zúčastnil aj predseda SMK József Berényi, ktorý pred zhromaždeným davom vyhlásil: „Demokracia a uplatnenie ľudských práv sa na Slovensku nemôžu naplniť dovtedy, kým nebude rehabilitovaný János Esterházy..."

Medzi priaznivcov a obhajcov tejto kontroverznej postavy, v bývalom Československu odsúdenej za vlastizradu, patrí na Slovensku okrem predstaviteľov SMK aj niekdajší kresťanský demokrat František Mikloško, spisovateľ Imre Molnár a predseda združenia Jánosa Esterházyho Károly Peczár. Ten vyslovil nádej, že cirkev hrdinu Esterházyho raz vyhlási za blahorečeného.

Agentbudapeštianskej vlády
Prípad Esterházy má niekoľko aspektov: odborný, politický, justičný a morálny. Odborná rovina spočíva v  tom, že maďarskí historici sústavne ignorujú výsledky historického bádania, ktoré už v minulosti bez najmenších pochýb dokázalo a aj dokumentačne podložilo protištátnu a vlastizradnú činnosť Jánosa Esterházyho.

Maďarskí historici niektoré stránky Esterházyho pôsobenia prekrúcajú, alebo zamlčujú a v iných prípadoch priamo klamú. Napríklad v prípade hlasovania o zákone o deportáciách židov tvrdia, že hlasoval proti, no v skutočnosti sa iba zdržal hlasovania, podobne ako niekoľko poslancov združených okolo Pavla Čarnogurského.

Nie je pravda, že bol ochrancom židov, lebo za viaceré protižidovské zákony nielen zahlasoval, ale sú známe aj jeho protižidovské výroky. 

Napríklad 15. mája 1942 predsedovi Slovenského snemu Martinovi Sokolovi pred hlasovaním povedal: „Od svojho najmladšieho veku som mal protižidovskú orientáciu a tú si zachovám do smrti." O jeho zástoji sa židovská náboženská obec na Slovensku vyjadrila, že nevie o nijakom zachránenom židovi zásluhou Esterházyho.

Politická rovina kauzy poslanca Slovenského snemu Esterházyho spočíva v tom, že sa inšpiroval Henleinovou Sudetonemeckou stranou, že pôsobil vlastizradne ako agent maďarskej vlády pod krycím menom Tamás Matyás, že sa ako expert aktívne zúčastňoval na príprave Viedenskej arbitráže a vo svojej politickej činnosti sa usiloval o pripojenie Slovenska k Maďarsku. Justičná rovina je v tom, že Esterházy bol odsúdený na základe príslušných dokumentov, ktoré neoprávňujú jeho rehabilitáciu.

Právna situácia sa odvtedy v ničom nezmenila, naopak, nové, neskôr objavené a zverejnené dokumenty a ďalšie poznatky o jeho činnosti vinu Esterházyho jednoznačne  potvrdzujú.

Morálna rovina (na ňu Maďari s obľubou zabúdajú) je v tom, že zatiaľ čo Esterházy dostal milosť a nebol popravený, rovnaké šťastie nemali skutočne nevinní ľudia, bojovníci proti fašizmu a vlastenci ako napríklad Milada Horáková, Heliodor Píka, alebo Viliam Žingor či Vladimír Clementis.

Príznačné je, že hoci Esterházyho v roku 1947 súdil Národný súd v bývalom Československu, podľa predsedu maďarského Národného zhromaždenia Lászlóa Kövéra to bol „slovenský komunistický režim", ktorý ho vraj odsúdil na smrť. 

Kövér zároveň neadekvátne porovnáva Esterházyho so švédskym diplomatom a záchrancom židov Raoulom Wallenbergom. Nie je to nič nové: prerábanie histórie a prefarbovanie zločincov na hrdinov je príznačným javom maďarskej mytológie i politiky.