Volá sa Styčný integračný tím NATO na Slovensku (NFIU SVK) a pred pár dňami ho oficiálne otvorili v kasárňach bývalého raketového vojska vo Vajnoroch, ktoré dalo ministerstvo obrany zrekonštruovať za tri milióny eur, aby v nich mohli vojaci NATO pôsobiť. Z centra Bratislavy sa do kasární pri ideálnej premávke dostanete za 20 minút.

Niektorým politikom sa pri slovnom spojení „základňa NATO“ robí vyrážka a zamdlievajú hrôzou. Napriek tomu, že Slovensko je riadnym členom NATO a každá základňa slovenskej armády je v podstate základňou NATO, neustále opakujú, že odmietajú základne NATO na Slovensku a nikdy nedopustia, aby tu boli; snažia sa fiktívnym bojom proti základniam získať citlivejších voličov. V prípade Vajnôr môžu ďalej pokojne spávať, základňa to nie je.

Styčný integračný tím NFIU je niečo ako regionálne veliteľstvo, ktoré je v každej krajine z ôsmich krajín východného krídla NATO. Nie sú to bojovníci s útočnými puškami v rukách, ale mozgy – stratégovia, plánovači. V tíme bude 21 slovenských a 20 zahraničných dôstojníkov, veliteľom je slovenský plukovník Jozef Zekucia, zástupca český podplukovník Martin Botík. Tím už pracuje, plnú „spôsobilosť“ bude mať v júni.

Juraj Krúpa zo Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku hovorí, že keď Ruská federácia začala okupáciu Krymu a keď vypukol konflikt na východe Ukrajiny, NATO vnímalo správanie Rusov ako agresívne, preto vypracovalo akčný plán pripravenosti a zvýšilo pohotovosť niektorých síl rýchleho nasadenia NATO.

Rozhodli o zriadení styčných integračných tímov na východnom krídle NATO, čiže okrem Slovenska v ďalších siedmich štátoch – v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Bulharsku, Estónsku, Lotyšsku a v Litve. Predchádzajúca Ficova vláda sa k plánu prihlásila a dala zrekonštruovať časť kasární vo Vajnoroch, kde vytvorili kancelárie aj ubytovanie.

Za bránami vajnorských kasární, v popredí minister obrany Peter Gajdoš, za ním námestník NATO Tacan Ildem.

„Úloha styčných tímov je zlaďovanie obranného plánovania a pripravenie logistickej podpory pre prípadné nasunutie aliančných síl do týchto krajín. Keby pri krízovom scenári domáce jednotky nezvládali nápor, automaticky sa očakáva nasunutie NATO Response Force,“ hovorí Juraj Krúpa. Keby sem v prípade krízy prišli jednotky NATO Response Force, museli by byť niekde umiestnené, museli by mať zásoby, vodu, stravu, muníciu, pohonné látky, potrebovali by sa zladiť so slovenskými silami, musia vedieť, do akého operačného priestoru by boli nasadení, s akými jednotkami by spolupracovali, aké postupy by boli najvýhodnejšie, ako ich začleniť do obranného plánu Slovenska. A práve odborné a technické veci rieši tím NATO, ktorý vznikol vo Vajnoroch. Na základe jeho plánov potom budú môcť prísť v prípade potreby zahraniční vojaci aj precvičiť si na Slovensko rôzne scenáre.

„Je to všetko na papieroch, nevytvára sa nič reálne, žiadne sklady ani zbrane. Oni vytvoria čisto len plán na operačnej až taktickej úrovni, podľa ktorého by sa dalo v prípade potreby okamžite reagovať,“ hovorí Juraj Krúpa. Vo všetkých ôsmich štátoch východného krídla sa vytvorili tieto tímy na čas neurčitý.

Nie sú to bojovníci s útočnými puškami, ale mozgy, stratégovia, plánovači.

Podľa Juraja Krúpu sú podobné elementy NATO na Slovensku už dávnejšie, napríklad v Trenčíne je Centrum výnimočnosti NATO pre oblasť vyhľadávania, identifikácie a likvidácie nástražných výbušných systémov, ktorému velí Slovák, no spadá pod sily NATO. V centre vyškolili stovky špecialistov z 24 krajín NATO a Partnerstva za mier, školili tam aj špecialistov z Iraku. V Ružomberku má NATO Nasaditeľný modul komunikačných a informačných systémov (DCM-C), ktorý je súčasťou 3. NATO Spojovacieho práporu v poľskom Bydgoszczi. Takže Vajnory nie sú ničím výnimočné. NATO tu už tiež investovalo milióny, z veľkých investícií sa dá spomenúť napríklad modernizácia letiska v Sliači.

O to viac prekvapilo, keď sa slovenské ministerstvo obrany snažilo utajiť otvorenie regionálneho veliteľstva NATO vo Vajnoroch. Keď sa novinári dozvedeli, že sa regionálne veliteľstvo otvára, išli ku kasárňam, no vojaci a policajti otáčali štáby ešte na ceste, neumožnili im ani priblížiť sa.

Dvaja generáli – za NATO Steven M. Shepro (vľavo), za Slovensko Milan Maxim (vpravo).

Médiá začali špekulovať o dôvodoch, prečo nechceli NFIU otvoriť verejne. Jedna zo špekulácií bola, či sa minister obrany Peter Gajdoš (SNS) nechcel vyhnúť médiám, aby nemusel odpovedať na otázky o zvláštnom menovaní predsedu parlamentu Andreja Danka (SNS) do hodnosti kapitána. Ďalšia špekulácia bola, či za tým nie je odmeraný postoj SNS k NATO. Alebo odmeraný postoj predsedu vlády Roberta Fica, ktorý v roku 2015 po požiadaní Slovenska o vytvorenie regionálneho veliteľstva hovoril, že základne NATO tu nebudú, že keby mali byť, tak on odíde z politiky, a hovoril to napriek tomu, že slovenská armáda, ktorá je súčasťou NATO, má na Slovensku množstvo základní.

Juraj Krúpa hovorí, že sú to špekulácie, pripomína však, že Slovensko je zatiaľ jedinou krajinou východného krídla, v ktorej sa na slávnostnom otvorení NFIU nezúčastnila verejnosť alebo médiá. „Je pravda, že na Slovensku máme zákon o ochrane utajovaných skutočností a že vojenský priestor je vyhradený, čiže verejnosť doň nemá vstup. No takéto zákony platia všade vo svete, aj v krajinách, kde NFIU otvárali. A po druhé – je zaujímavé, že bol udelený vstup občanom cudzích mocností a diplomatom do vojenského priestoru bez toho, že by sa prihliadalo na zákon o utajovaných skutočnostiach, kým slovenskej verejnosti a médiám bol prístup zamietnutý,“ hovorí Juraj Krúpa.

Minister obrany Peter Gajdoš pri prehliadke tímu.

Myslí si, že ak sa politici snažili nevytvoriť priestor na diskusiu, tak nepustením médií sa, paradoxne, otvoril priestor na rôzne špekulácie, diskusie a konšpirácie typu – že je to základňa NATO. V Maďarsku pri podobnej akcii sprístupnili verejnosti aj vnútorné priestory, aby ľudia videli, že sú to len kancelárie.

Minister obrany sa nakoniec po odchode zo slávnostného otvorenia zastavil pri novinároch čakajúcich na ceste a po otázkach, prečo nebolo otvorenie verejné, bola jeho prvá odpoveď: „Pretože som sa tak rozhodol.“ Ministerstvo obrany neskôr vydalo tlačovú správu, podľa ktorej „styčný integračný tím bude koordinovať a pomáhať spojencom pracovať efektívnejšie s cieľom udržať obyvateľstvo členských krajín v bezpečí“.

Otázku prečo teda nebola pustená alebo aspoň informovaná verejnosť, keď v zahraničí s tým nemali problém, zodpovedalo Ministerstvo obrany SR takto: „NFIU je režimové pracovisko. Z podujatia sme zabezpečili tlačovú správu, fotografie a videozáznam tak, aby nebola porušená ochrana utajovaných skutočností. Systém otvárania NFIU v iných krajinách nám neprináleží komentovať ani hodnotiť.“

Tím je medzinárodný – pol na pol. Polovica slovenských, polovica zahraničných vojakov.

<em>Najbližšie ku Slovensku je základňa NATO v maďarskej Pápe. Je to letecká základňa, kde pravidelne cvičia maďarskí, ale aj zahraniční piloti. Otvorili ju v lete 2009 a patrí medzi strategické základne transportných lietadiel, konkrétne C-17 Globemaster III. Slúžia na prepravu vojakov a materiálu do zahraničných misií a na humanitárnu pomoc. V Poľsku je zasa strategická základňa v Bydgošči, kde je aj Výcvikové centrum spojeneckých síl JFTC. V Kosove sú sily KFOR. Na východe Európy sú ešte sily USA, napríklad v rumunskej Konstanci je letectvo, do bulharského Ignatieva lietajú americké stíhačky pravidelne. Na západe Európy je základní NATO viac, sú v Taliansku, Belgicku, Nemecku, Portugalsku, vo Veľkej Británii, v Nórsku, osobitne majú základne ešte USA.</em>

V novom regionálnom veliteľstve NATO vo Vajnoroch sú stratégovia a plánovači, aké úlohy plnia?

Výber pre vás

V novom regionálnom veliteľstve NATO vo Vajnoroch sú stratégovia a plánovači, aké úlohy plnia?

Súvisiace články

Výber pre vás