Živnostníci v závere roka často „naháňajú“ výdavky, aby si čo najviac znížili daňový základ. Ako daňový výdavok môžu pritom využiť gastrolístky. Nie však v závere roka za predchádzajúce obdobie, lebo spätne si gastrolístky účtovať nemôžu.

Stravné zníži daňový základ tomu, kto používa jednoduché účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Ak SZČO používa paušálne výdavky, náklady na stravné si osobitne účtovať nemôže.

Pravidlá pre gastrolístky

Zákon hovorí, že takéto výdavky na stravné lístky môže živnostník využiť za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku. Najviac ale v rozsahu ustanovenom pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. V praxi to znamená, že SZČO si môže dať do výdavkov stravné za deň v maximálnej hodnote 4,20 eura. Buď si kúpi gastrolístky, alebo si stravné započíta cez pokladničné doklady z reštauračných zariadení. Tiež však len vo výške 4,20 eura.

Ak podnikateľ podniká a okrem toho je zamestnancom, nárok na stravné ako živnostník nemá.

Gastrolístky si môže kúpiť dopredu na celý rok alebo polrok či štvrťrok. V tomto prípade ušetrí na manipulačnom poplatku, ktorý musí platiť za objednávku lístkov. Tento poplatok je rôzny, za jeden nákup stravných lístkov živnostník zaplatí 4 až 6 eur. Aj tento poplatok si ale živnostník môže dať do nákladov.

Výdavky na stravné si nemôže uplatniť spätne. Teda ako SZČO nakúpi stravné lístky v polovici januára, stravné od 1. do 15. januára si nemôže už započítať.

Tento rok má 260 pracovných dní, živnostník si teda môže znížiť daňový základ o 1 050 eur. V prípade, že SZČO pracuje v sobotu alebo v nedeľu, má nárok na stravné lístky aj v týchto dňoch, ale musí vedieť preukázať daniarom, že skutočne pracoval (dodacím listom, faktúrou, účtenkou o nákupe materiálu, účtenkou vystavenou zákazníkovi).

Cestovné náhrady

SZČO si može tiež účtovať výdavky cestovné náhrady na pracovnej ceste, či už na Slovensku, alebo v zahraničí. Sadzby stravného pre zahraničné pracovné cesty sú stanovené pre každú krajinu samostatne. Tieto sadzby sa od 1. 1. 2013 nezmenili, platia teda aj pre rok 2016, kým nedôjde k novelizácii opatrenia MF SR, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách.

„Aj podnikateľ a SZČO si môže do daňových výdavkov uplatniť výdavky vynaložené v súvislosti s činnosťou vykonávanou v inom mieste, ako je miesto, v ktorom činnosť pravidelne vykonáva, najviac vo výške, aká platí pre zamestnancov podľa zákona o cestovných náhradách. Ide o výdavky na stravovanie, ubytovanie, cestovné dopravnými prostriedkami a nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v tomto mieste. Do daňových výdavkov si nemôže zahrnúť vreckové,“ informovala Finančná správa.

Stravné a pracovná cesta

Pre rok 2016 je suma stravného pri tuzemskej pracovnej ceste stanovená pre jednotlivé časové pásma nasledovne:

  • pre prvé časové pásmo v rozmedzí od 5 do 12 hodín - 4,20 eura,
  • pre druhé časové pásmo v rozmedzí od 12 do 18 hodín - 6,30 eura,
  • pre tretie časové pásmo nad 18 hodín - 9,80 eura.

Stravné pri pracovnej ceste u podnikateľa

Podnikateľ Karol má miesto podnikania Trenčín. Ide na pracovnú cestu za svojim obchodným partnerom do Bratislavy, pracovná cesta trvala 8 hodín. Môže si do výdavkov uplatniť diéty?

V deň, kedy bol na pracovnej ceste, si Karol do daňových výdavkov uplatní stravné pri pracovnej ceste podľa zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eura.

Stravné a vreckové pri pracovnej ceste v zahraničí

Ján je SZČO, týždeň bol na pracovnej ceste v Nemecku. Má nárok na stravné a vreckové pri zahraničnej pracovnej ceste?

Ján si môže uplatniť výdavky pri zahraničnej ceste na cestovanie, stravovanie, ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku (napríklad poplatok za parkovanie vozidla). Výdavky na ubytovanie a iné nevyhnutné výdavky spojené s pobytom v Nemecku je povinný preukázať riadnym účtovným dokladom. Výdavky na stravovanie si môže uplatniť do sumy základnej sadzby stravného stanoveného pre Nemecko, a to najviac 45 eur za deň. Nárok na vreckové nemá.

Zdroj: Finančná správa