Opäť tak otvárajú diskusiu, ktorú pred ôsmimi rokmi rozvíril v parlamente Vladimír Maňka. Poslanec vtedy navrhoval, aby sa stravnými lístkami mohlo platiť iba za teplé jedlo v zamestnaní, nie za nákupy do vlastnej chladničky.
Zamestnávateľ musí zabezpečiť každému zamestnancovi po štyroch odpracovaných hodinách teplú stravu a nápoj. Firmy tak ľuďom hradia časť gastrolístkov a je iba na nich, kde ich minú. Stravné lístky často utrácajú aj za bežné nákupy v obchodoch. Reštaurácie tak prichádzajú o návštevníkov.
„Veľakrát sa obchádza pravý účel straveniek a majitelia podnikov tak prichádzajú o tržby. Nakoniec však tratia aj zamestnanci, ktorí by sa za ne mali zdravo najesť,“ myslí si Jozef Plonka z reštaurácie Lahôdky u Sherlocka.
„Gastrolístky sú určené na pravidelné obedy, ale ľudia si to vyložili inak. Bolo by dobré, ak by boli určené iba na platenie v jedálňach. Ľuďom by sa tak zabezpečila pravidelná strava, reštauráciám zasa vyššie tržby,“ pridala sa Ľudmila Kolářová z Reštaurácie Na Kamenci.
Podnikatelia upozorňujú, že platením v obchodoch sa obchádza pôvodný zmysel gastrolístkov zabezpečiť ľuďom vyváženú stravu. „Stravné lístky mali byť pôvodne určené na zabezpečenie vyváženej stravy v zamestnaní. Okrem toho by mali priniesť prácu aj pre stravovacie zariadenia,“ tvrdí Pavol Kašuba, generálny sekretár Zväzu hotelov a reštaurácií.
Ministerstvo práce sa k téme stavia zdržanlivo. „Zatiaľ sme sa k tomuto problému nedostali. Ak by však prišiel priamy návrh, preskúmali by sme ho,“ povedala štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová.
Podľa obchodníkov, ktorí zatiaľ na stravných lístkoch zarábajú, by úprava zákona mohla ľuďom uškodiť. „Zamestnanci by mohli mať problém dostať sa k jedlu. Reštaurácií a jedální nie je v niektorých regiónoch dostatok,“ povedal Gabriel Csollár, predseda COOP Jednota Slovensko. Platby stravovacími poukážkami tvoria jedenásť percent tržieb obchodov.
Možným zmenám sa obchodníci nebránia. Požadujú však ponechať slobodnú voľbu pre zamestnancov. „Treba obnoviť rozhovory o stravovaní zamestnancov a zhodnúť sa, na čo sú stravné lístky určené. Zmyslom by však malo byť najmä kvalitné jedlo pre zamestnancov,“ tvrdí Pavol Konštiak zo Združenia obchodu a cestovného ruchu. Jednou z možností sú podľa Csollára aj pravidelné finančné príspevky, ktoré zamestnanci využijú podľa seba.