„Nuž, aby si vedel, my v Širokom už máme aj vlastné peniaze. Čoskoro budeme štátom v štáte,“ doberala si ma neter Lenka. Dobrý nápad, ocenil som.

V hlave sa mi totiž hneď premietlo, ako tamojší pekár platí miestnou menou za múku mlynárovi, ten zasa širockými mincami obchodníkovi, ktorý predtým za takéto peniaze kúpil chlieb od pekára.

Peniaze tak zostávajú v dedine a tá je omnoho sebestačnejšie, a teda sa dokáže aj lepšie a nezávislejšie rozvíjať.

„Viem si predstaviť aj takéto rozmery využitia našej mince,“ pousmeje sa starosta Širokého Stanislav Bartoš (46). Zatiaľ sa však obecnou mincou, ktorú nazvali „sokol“, dá platiť len u jedného obchodníka, prípadne ňou možno uhradiť časť obecnej dane.

„Je to vlastne poukážka na nákup tovaru, ktorej som navrhol dať netradičnú podobu mince.“ Vytvoriť vlastné platidlo je totiž zložitý proces, a tak je všeobecné platenie za služby a tovar „sokolmi“ zatiaľ v nedohľadne.

„No nie je to nereálne. Pred polrokom napríklad zaviedli regionálnu menu v okolí anglického Bristolu. Do systému na podporu miestnej ekonomiky vstúpilo mnoho miestnych obchodníkov. No sú v ňom zapojené aj regionálne banky, ktoré na Slovensku nemáme.“ Napriek tomu má nápad zo Širokého veľký ohlas.

„Už mi volalo niekoľko starostov, ako sa to dá urobiť. Dokonca idem našu mincu prezentovať aj na konferenciu o regionálnych menách.“

„Nápad mal celkom pragmatický dôvod. Keď sme na Deň matiek chceli naše ženy obdarovať, vždy sme mali dilemu, čo kúpiť, aby to bolo iné ako v minulosti a zároveň sa zmestili do limitu, ktorý sme na akciu vyčlenili. Potom to bolo potrebné nejako zabaliť, stresovať sa, či sme dostatočne odhadli počet a, naopak, keď neprišlo toľko ľudí, tak zasa rozhodnúť, čo s tým. Vypisovať nejaké papierové poukážky, aby si darček vybrali niekde v obchode, bolo zasa prácne. Vtedy som dostal nápad, že poukážka by vlastne mohla mať aj podobu mince,“ vysvetľuje Stanislav Bartoš, ako to vlastne s ich mincami v skutočnosti bolo.

Na obecnom úrade tak sebe zjednodušili prácu a miestne ženy zasa mali väčšiu radosť, pretože si kúpili to, čo sa páčilo im. Mince obchodník vráti na obecný úrad a ten mu ich počet jednoducho preplatí rovnakou sumou v eurách, pretože výmenný „kurz“ je jedna k jednej.

Za dva roky, čo minca existuje, sa aj tak jej využitie rozšírilo do rozmerov, na ktoré starosta v počiatku ani nepomyslel.

„Mešec s mincami sme dali aj ako ceny do tomboly, odmeňujeme nimi aj víťazov rôznych miestnych súťaží. Nemusíme tak kupovať drobné nepotrebnosti.“ Okrem toho zistili, že minca ma omnoho väčšiu prezentačnú hodnotu.

„Širočania ich dávajú napríklad ako zaujímavý darček svojim známym. Na obecný úrad telefonujú numizmatici, ktorí chcú mať sokol vo svojej zbierke. Aj včera som posielal štyri do Nitry,“ teší sa starosta. Sám je numizmatik, takže vie pochopiť snahu kolegov, ktorí sa o tejto zvláštnej minci dozvedeli.

Hlavným motívom lícovej časti širockej mince je miestny kostol so siluetou pohoria Branisko, ktoré obec obklopuje.

„Na prvom návrhu bol kostol trochu väčší, no bez kríža. No ako by to vyzeralo? Dali sme to teda prerobiť, kostol je trochu menší, ale so všetkým, čo má mať,“ spomína na vznik mince starosta. Sám predlohy pre rytcov fotografoval.

„Branisko som fotil z okna svojej spálne,“ smeje sa. Na druhej strane mince je obecný erb.

„V ňom máme sokola, takže podľa neho dostali naše mince aj pomenovanie.“

Celkovo v kremnickej mincovni pre Široké vyrobili tritisícsto mincí z vyleštenej medi. Ďalších tridsať, ktoré postupne rozdávajú pri zvlášť významných udalostiach, im aj pozlátili.

„Je to netradičné a dokonca lacnejšie, ako sa prezentovať hrnčekmi, zástavkami či perami.“ V cene, ktorú za mince zaplatili, bol aj grafický návrh i výroba razidiel.

„Cena podobných mincí môže byť rôzna, lebo závisí od množstva vyrazených kusov či od zložitosti grafiky. Nás jedna minca vyšla zhruba na pol eura,“ prezrádza.

„Ak zrátam, že takáto poukážka sa môže použiť mnohonásobne, tak je to naozaj výhodné.“ Navyše, obec aj ušetrila. Doteraz totiž rozdali viac ako tisíc mincí, no cez obchod sa im vrátilo len asi dvesto.

Keďže v Širokom sa „sokoly“ zatiaľ dajú získať len ako zvláštna odmena od obce, sú skôr raritou, ktorú si ľudia viac nechávajú doma, ako by ju nosili do predajne.

„Ja mám jednu a do obchodu ju isto nedám. Je to zvláštnosť, ktorá má pre mňa väčšiu hodnotu ako euro,“ vraví Eva Brodová, ktorá mincu dostala na Deň matiek.

Podobne zrejme uvažujú i ďalší Širočania, lebo v čase našej návštevy obchodník, ktorý ich mení za tovar, nemal v kase žiadne „sokoly“.

„Na preplatenie mincí sme nemuseli vyčleňovať ani zvláštnu kapitolu v rozpočte. Peniaze idú z rozpočtov konkrétnych akcií, čo robíme. Ale nie je to veľa. Viac dávame ročne na pitný režim ako na preplácanie mincí,“ hovorí starosta. V Širokom momentálne neuvažujú o tom, že by dali vyraziť ešte viac „jednosokolov“.

„Ten projekt je ukončený. V hlave mám myšlienku o vydaní mince s hodnotou dvoch sokolov, no určite to nebude v blízkej budúcnosti.“

V Širokom namiesto eur platia sokolmi: Čo je to za menu?