Po druhej svetovej vojne živnostníci očakávali obnovenie samosprávnej demokracie v riadení živnostenských organizácií, ktoré boli v rokoch 1939 -- 1945 pod tlakom totalitného režimu a rátali s rýchlym rozvojom drobného podnikania. Všetky súdobé politické strany, vrátane komunistickej, vyzdvihovali význam živnostníctva a proklamovali všestrannú podporu tomuto sektoru slovenského hospodárstva. Komunistická strana svojimi zásluhami v boji proti fašizmu a ideami zápasu proti všemocnému tlaku veľkokapitálu prilákala v predmetnom období nielen robotníkov a drobných roľníkov, ale aj mnohých remeselníkov a obchodníkov. Komunisti mali v programe prideľovanie konfiškátov po Nemcoch, Maďaroch a kolaborantoch slovenským živnostníkom, sľubovali lacný úver, národné poistenie a iné výhody. Preto, napríklad, koncom apríla 1946 registrovala Komunistická strana Slovenska medzi členskou základňou 15 406 živnostníkov, čo znamenalo, že každý piaty až šiesty remeselník alebo obchodník bol členom KSS.
Obraz "nepriateľského živnostníka"
Stratégia komunistov však bola dvojtvárna a živnostníci čoskoro pochopili, koho to vlastne podporovali. Komunisti už v rokoch 1946 -- 1947 v médiách zámerne podnecovali psychózu nepriateľstva proti samostatne hospodáriacim subjektom. Zdôrazňovaním prípadov, keď sa niektorí obchodníci a remeselníci podieľali na čiernom obchode a iných nezákonných praktikách, vytvárali obraz "nepriateľského živnostníka", ktorý niesol hlavnú zodpovednosť za problémy v zásobovaní.
Do otvoreného útoku proti živnostníctvu zatrúbila komunistická strana roku 1948. Na pozadí príprav politického prevratu sa v januári až februári 1948 uskutočnil tzv. "Mesiac poriadku v distribúcii" s cieľom zastrašiť remeselníkov a obchodníkov. Revízna inštitúcia Úrad hospodárskej a kontrolnej služby zorganizovala kontrolné razie v 6 093 hostinských, pekárskych, mäsiarskych, distribučných a iných živnostiach Slovenska. Namiesto rozšírenia demokracie v riadení korporácií remeselníkov a obchodníkov nastala od roku 1948 postupná demontáž dlhé desaťročia budovaného systému samosprávnych živnostenských spoločenstiev. V rámci formovania akčných výborov, ktoré predstavovali nástroj politického tlaku komunistickej strany na všetkých úrovniach života spoločnosti, sa vytvoril tzv. Ústredný akčný výbor slovenských živnostníkov. Akčný výbor v spolupráci s Povereníctvom priemyslu a obchodu, preberajúcim funkcie najvyššieho živnostenského úradu, paralyzovali činnosť výkonných a volených orgánov živnostenských spoločenstiev. Právomoci všetkých vyšších orgánov samosprávnych korporácií prešli na vládneho komisára ako zmocnenca nastupujúceho totalitného režimu. Z iniciatívy Ústredného akčného výboru slovenských živnostníkov sa vypracovali organizačné štatúty nových korporácií kontrolovaných komunistickou stranou. Remeselníci sa museli združiť do Slovenského zväzu remesla a ďalšie živnosti do Slovenského zväzu obchodu, pohostinstva a dopravy. Ústredný akčný výbor Slovenského národného frontu zostavil pre nové živnostenské zväzy samostatné akčné výbory a 27. júla 1948 schválil ich organizačné štatúty.
Schválenie týchto zväzov vládnym režimom znamenalo likvidáciu dovtedajšej samosprávnej sústavy živnostenských spoločenstiev. Ústredné orgány provládnych korporácií menovalo a odvolávalo Povereníctvo priemyslu a obchodu. Slovenský zväz remesla pozostával zo siedmich odborných zväzov a Slovenský zväz obchodu, pohostinstva a dopravy tvorilo šestnásť odborných sekcií podľa jednotlivých druhov živností. Právnu subjektivitu si ešte na určitý čas zachovali okresné spoločenstvá, ktoré však už menovali a odvolávali okresné národné výbory na návrh živnostenských zväzov.
Zbavenie sa "kapitalistického ducha"
Približne do konca roka 1948, keď sa upevňovala moc totalitného režimu, komunistická strana ešte vytvárala zdanlivý dojem, že so živnostníkmi v budúcnosti ráta a nové živnostenské zväzy navonok vystupovali ako samosprávne stavovské organizácie. Už v tomto období však vládna moc naznačovala, že sa musí zmeniť celý charakter živnostenského podnikania. Napríklad na zjazde živnostníkov v máji 1948 sa deklaroval cieľ zbaviť živnostenstvo "kapitalistického ducha". V rokoch 1949 -- 1951 sa ukázalo, že vytvorenie nových korporácií bolo iba dočasnou zásterkou skutočných zámerov komunistov likvidovať živnostenskú formu podnikania, tak ako sa likvidovali iné formy súkromného podnikania v priemysle a veľkoobchode. V januári 1949 sa dva živnostenské zväzy na podklade iniciatívy ich akčných výborov zlúčili do jednotného Slovenského živnostenského zväzu. Režimom dosadený predseda V. Sekáč vyjadril ideový program zväzu nasledovne: "(...) máme ambície, aby aj prechod živnostníctva do socialistického systému prešiel hladko v záujme živnostníctva i v záujme nášho hospodárstva ako celku (...)" Pôsobnosť celoštátneho zväzu však bola tiež len krátkodobá. Pod priamym alebo maskovaným tlakom vládnej moci sa počet živností v priebehu roka 1949 rýchlo znižoval. V nasledujúcich rokoch 1950 -- 1951 nastal frontálny útok totalitného režimu na samotnú existenciu živnostníctva. Jednotlivé živnosti sa postupne likvidovali a začleňovali do komunálnych podnikov. Zatiaľ čo ešte, napríklad, v novembri 1948 bolo na Slovensku 40 840 remeselných živností, v ktorých pracovalo približne 106 tisíc osôb, do konca roka 1951 živnostenské podnikanie a živnostníctvo ako stav takmer zaniklo.
Informácie čerpané z práce: Zelenák, P.: Mäsiari ako živnosť v rokoch 1945 -- 1951. In: Mäsiarstvo a údenárstvo v dejinách Slovenska, Martin 1999.