V budove českého ministerstva visí portrét Jozefa Tisa

Čo by neprešlo zrejme ani v priestoroch banskobystrickej župy vedenej Marianom Kotlebom, je prípustné na českom ministerstve zdravotníctva. V jeho budove v centre Prahy visí už niekoľko rokov fotografický portrét Jozefa Tisa.

Nie je za tým náklonnosť českých úradníkov k Slovenskému štátu, ale odkaz na skutočnosť, že Jozef Tiso bol v čase prvej republiky niekoľko rokov ministrom zdravotníctva a telesnej výchovy.

Fotografický portrét je zavesený na chodbe neďaleko kabinetu ministra. Spolu s ním tam návštevy môžu vidieť podobizne všetkých československých a českých ministrov od roku 1918. „Túto galériu tu máme už od deväťdesiatych rokov. Sú v nej všetci ministri bez výnimky,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva Štěpánka Čechová.

Úradníci vedia, že portrét neskoršieho vodcu Slovenského štátu, ktorý posielal tisíce svojich občanov do vyhladzovacích táboroch, je iná kategória než ostatní bývalí ministri. Pod Tisovou podobizňou je preto krátka poznámka o jeho neskoršom osude.

„Pri fotografii ministra Tisa je s ohľadom na historické fakty dôvetok: Popravený v roku 1947 za vojnové zločiny,“ dodáva hovorkyňa.

Paradoxom je, že text pod Tisovou fotkou nie je historicky presný, aspoň čo sa týka obdobia jeho mandátu. Pri jeho mene je, že pôsobil ako minister od 1. februára 1929 do 8. októbra 1929.

V skutočnosti Tisa menovali už v januári 1927 a pôsobil ako minister vo vláde takzvanej panskej koalície, ktorú v rokoch viedol agrárnik Antonín Švehla – jej súčasťou bola aj Hlinkova slovenská ľudová strana, ktorej bol Tiso členom.

Do exekutívy sa potom vrátil až na jeseň 1938 ako predseda a minister vnútra prvej autonómnej vlády Slovenskej krajiny.

Výnimku nemá ani Protektorát

Na slovenských ministerstvách takéto dilemy riešiť nemusia. Galérie bývalých ministrov v Bratislave sa začínajú až Nežnou revolúciou, prípadne vznikom Slovenska v januári 1993.

Špecifickým prípadom je len Univerzita Komenského v Bratislave – v budove Právnickej fakulty, ktorá je zároveň rektorátom, visí portrét Vojtecha Tuku, ktorý patril spolu s Tisom medzi najdôležitejšie postavy Slovenského štátu. Tuka bol rektorom univerzity v rokoch 1939 až 1942.

Univerzita ani české ministerstvá v takýchto prípadoch výnimky nerobia. V budove ministerstva zdravotníctva tak okrem Tisa visí napríklad aj Vladislav Klumpar, ktorý pôsobil v kolaborantskej vláde Protektorátu Čechy a Morava.

Iným príkladom je české ministerstvo pôdohospodárstva, kde zase vyčnievajú komunistickí prominenti.

Visí tam napríklad podobizeň slovenského komunistu Júliusa Ďuriša, blízkeho spolupracovníka Klementa Gottwalda. Ten sa po februárovom prevrate v roku 1948 podieľal na násilnej kolektivizácii, pri ktorej z domovov vyhnali tisíce sedliackych rodín.

„V budove ministerstva pôdohospodárstva sú portréty všetkých bývalých ministrov. Dokladajú históriu, ako išla od vzniku Československa,“ argumentuje hovorca Vít Doležálek.

Krvavý Felix na vnútre

Najväčší úlet v tejto oblasti predviedol bývalý minister vnútra za ODS Ivan Langer (2006 – 2009). V jednej zo svojich miestností na ministerstve nechal visieť portrét Felixa Dzeržinského, zakladateľa sovietskej tajnej polície Čeka, ktorá sa preslávila mučením a vraždením nepriateľov boľševického režimu.

Keď sa o portréte dozvedeli novinári, Langer sa vyhováral, že obraz zdedil po predchodcovi Františkovi Bulbanovi z ČSSD. „Našiel som ho po svojom nástupe. Z recesie som si ho zavesil do miestnosti, ktorú som využíval ako svoj osobný sklad, aby pripomínal dedičstvo totalitného ministerstva vnútra,“ tvrdil Langer.

Jeho predchodca Bublan to videl inak. „S tým portrétom nemám nič spoločné. Je to naozaj zvláštna záľuba zdieľať jednu miestnosť s mužom prezývaným ‚krvavý Felix‘,“ kontroval Bublan.

V Smere len revolucionári na tričku

Na Slovensku podobné záľuby politici nemajú. Trochu sa im blíži len verejne prezentovaná náklonnosť niektorých členov Smeru k argentínsko-kubánskemu revolucionárovi Che Guevarovi. Jeho fotografiu mal svojho času v pracovni premiér Robert Fico, na tričku ju nosil poslanec Ľuboš Blaha.

Che Guevara je kontroverzná postava, ktorej vyčítajú jeho neskrývané sympatie k Stalinovi a dozeranie na popravy desiatok spolupracovníkov zvrhnutého kubánskeho diktátora Fulgencia Batistu po nástupe režimu Fidela Castra.

Pre poslanca Blahu je však hlavne symbolom „vyjadrenia odporu voči strašným dôsledkom kapitalizmu vo svete“. „Che je ikonou pre mladých ľudí, ktorí sú znechutení z kapitalizmu a konzumnej trhovej spoločnosti,“ povedal Blaha pred pár rokmi pre týždenník Plus 7 dní.