Moskva si vyhradzuje právo preventívneho jadrového útoku. Medzi najvážnejšie vnútorné riziká zahŕňa doktrína aktivity vedúce k destabilizácii krajiny a teroristickú činnosť, oznámil Kremeľ.
Podľa spravodajstva ruskej štátnej televízie RT je oproti doterajšej doktríne novinkou zdôraznenie nebezpečenstva expanzie NATO, budovanie jeho vojenských kapacít a skutočnosť, že sa aliancia rozhodla ujať „realizácie globálnej funkcie porušovaním medzinárodného práva“.
Doktrína medzi hlavné zahraničné vojenské hrozby zahŕňa „vytváranie a zavádzanie globálnych strategických protiraketových systémov, ktoré narúšajú zavedenú globálnu stabilitu a rovnováhu síl v zásobách jadrových rakiet, realizáciu koncepcie ‚rýchleho útoku‘, zámer nasadzovať zbrane vo vesmíre a rozmiestňovanie strategických konvenčných vysoko presných zbraní“.
Súčasťou doktríny zostáva ako doteraz koncepcia, že „ruská armáda zostáva obranným nástrojom, ktorý sa krajina zaväzuje používať len ako poslednú možnosť“. Bez zmeny zostávajú zásady použitia jadrových zbraní, ktoré má Rusko k dispozícii.
Ich hlavným cieľom je odradiť potenciálnych nepriateľov od útoku na Rusko. Moskva si ale vyhradzuje právo ich použiť preventívne na ochranu pred vojenským útokom, či už jadrovým alebo konvenčným, ktorý by ohrozoval existenciu krajiny.
V dokumente sa ale tiež konštatuje, že pravdepodobnosť začatia totálnej vojny proti Rusku klesá. Ďalším novým bodom v doktríne je to, že jedným z ruských vojenských cieľov je ochrana národných záujmov v arktickej oblasti.
V dokumente sa tiež poukazuje na to, že hrozbou pre ruskú národnú bezpečnosť je nebezpečenstvo destabilizácie krajín hraničiacich s Ruskom alebo jeho spojencov a rozmiestňovanie zahraničných jednotiek v týchto krajinách.
Moskva počíta s medzinárodnou spoluprácou s krajinami, ktoré prijali jej „úsilie o zvyšovania bezpečnosti a predchádzanie vojenských konfliktov“. Ide najmä o členské štáty organizácií ako BRICS (okrem Ruska ešte Brazília, India, Čína a Juhoafrická republika) a Šanghajská organizácia pre spoluprácu, v ktorej sú okrem Ruska aj Čína a bývalé sovietske republiky v Strednej Ázii. Spomenutá v rámci spolupráce je tiež Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), v tej sú však aj členovia NATO.
Na domácej úrovni Rusko čelí hrozbám z "akcií zameraných na násilnú zmenu ruského ústavného poriadku, destabilizácie politického a sociálneho prostredia, dezorganizácie chodu štátnych orgánov, nevyhnutných civilných a vojenských zariadení a informačnej infraštruktúry.
Tradičnými hrozbami, s ktorými sa Rusko musí vyrovnať, sú tiež extrémizmus a terorizmus, šírenie zbraní hromadného ničenia a raketovej techniky a činnosť cudzích spravodajských služieb.