Cena, za akú maďarská vláda získala od ruského akcionára Surgutneftegaz jeho vyše pätinový podiel v ropnom a plynárenskom koncerne MOL, je výhodná viac pre Budapešť než Rusov a ich ruskú štvorku. Za 21,2-percentný podiel dala 1,88 miliardy eur. To je o takmer pätinu menej, než je súčasná trhová hodnota podielu.
Vláda Viktora Orbána pritom nedávala peniaze z vlastného vrecka. Biznis financovala cez peniaze Medzinárodného menového fondu, ktoré jej už skôr požičal s cieľom „zníženia zadlženia“. Zvyšujúci sa vplyv Budapešti môže byť podľa analytikov negatívnym signálom pre investorov. No aj pre našu rafinériu Slovnaft. Tam vlastní MOL 98,4 percenta. Ako však povedal hovorca Anton Molnár, rafinéria by vplyv maďarskej vlády pocítiť nemala.
Rusi v klietke
O predaji podielu rokovala vláda už vyše roka. „Bol to viac než nákup, bol to tvrdý boj,“ vyhlasuje pre médiá maďarský premiér Viktor Orbán. Ten sa už vlani netajil tým, že Surgutneftegaz považuje skôr za nepriateľa než strategického investora. Ani MOL Rusom veľmi nepomohol. Nazýval ho len finančným investorom a keďže ho maďarský Štátny finančný úrad pre „netransparentnosť“ nezaevidoval, nemohol sa zúčastňovať na valných zhromaždeniach, a dokonca nemal nárok ani na dividendy. „To bolo okrem ekonomických dôvodov tiež istým tlakom, aby sa svojho podielu vzdal. Zarobiť mohol totiž len rastom ceny akcií, ktoré kúpil,“ hovorí pre HN vedúci analytik Cyrrus Marek Hatlapatka.
„Komentovať dôvody, prečo sme podiel predali, nebudeme,“ reagoval pre HN prostredníctvom tlačového oddelenia šéf Surgutneftegazu Vladimir Bogdanov. Ešte vlani pritom pre HN tvrdil, že podiel v MOL je pre nich zaujímavý a keď rastie jeho cena na burze, nie je dôvod predávať. Surgutneftegaz kúpil podiel v marci 2009 od rakúskej spoločnosti OMV za 1,4 miliardy eur. „Finančné trhy boli v rámci krízy najnižšie a cena ropy sa stále pohybovala pod 40 dolármi za barel,“ zdôvodňuje Hatlapatka. Pri pohľade na súčasnú cenu to vyzerá ako výhra pre Surgutneftegaz. Vláda sa podľa našich informácií dohodla už v apríli so Surgutneftegazom, že cena sa bude odvíjať od trojmesačnej priemernej ceny akcií na burze. Ruská firma tak na tom zarobila takmer pol miliardy. No mohla viac.
„Zaplatená cena je o 18 percent nižšia, než predstavuje pomerný trhový odhad hodnoty akcie na trhu,“ podotýka Hatlapatka. Dôvod je zrejmý: patovosť investorskej pozície a žiaden protikandidát. „Nemal šancu získať výraznejší vplyv,“ konštatuje pre HN Milan Vaníček z Atlantik FT. Podľa analytikov podmienky, za akých Surgutneftegaz pôsobil v MOL, odrádzajú aj ostatných investorov. „Keďže sme už podiel predali, viac oň nemáme záujem,“ tvrdí za OMV jeho hovorca Swen Pusswald.
Moc a zákon
Vláda pritom na svoj obchod využila peniaze z MMF. „Niektoré pôžičky sa dajú využiť aj na iný účel, niektoré sú presne vymedzené,“ hovorí náš bývalý ekonóm v Svetovej banke Anton Marcinčin. Ako však včera podľa portálu webnoviny.sk vyhásila zástupkyňa fondu v Budapešti Iryna Ivasčenková, Maďarsko môže použiť svoje devízové účty, na ktorých sú nevyužité financie z úveru od fondu. „Vláda môže použiť devízové účty podľa svojich priorít,“ tvrdí.
Budapešť pritom získa tiež značný podiel v MOL, ktorý sa podľa analytikov môže vyštverať nad 25 percent. K 21,2 percenta totiž treba prirátať ďalšie. Cez štátnu banku MFB získa v MOL 1,2 percenta, pričom už môže počítať aj s 2,4 percenta v súvislosti s transferom aktív súkromných penzijných fondov na štát. Vyše štyroch percent vlastných akcií vlastní samotný MOL. „Terajšia zmena nemá vplyv na chod Slovnaftu,“ hovorí hovorca Anton Molnár.