Štát už vyriešil .SK domény. Novou zmluvou dal Sk-Nicu podmienky i veľké garancie

Štát v piatok podpísal dodatok zmluvy s firmou SK-Nic, ktorá spravuje národnú doménu .sk, teda všetky adresy s touto „koncovkou“. Urobil tak úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Šéf združenia poskytovateľov webhostingu Ondrej Jombík krok v stanovisku pre Živé.sk tvrdo kritizuje. Úrad podľa neho „v podstate akceptoval verziu dodávateľa“ a „vyjednal veľmi málo“. Ich pripomienky vraj vôbec neakceptoval.

Nepozdáva sa mu ani postup, akým k uzatvoreniu zmluvy došlo, pretože inštitúcia vraj nedodržala predchádzajúce sľuby.

Redakcia sa ešte v priebehu júla štyrikrát pýtala, v akom štádiu sa príprava dodatku nachádza, či ho pred podpisom zverejnia a poskytnú na pripomienkovanie. Dočkali sme sa len odpovede, že na dodatku sa pracuje. Napokon ho komunite vopred neukázali.

Dokument nepodpisoval priamo riaditeľ úradu Patrik Krauspe, ktorý predtým pôsobil práve ako riaditeľ SK-Nicu. Splnomocnil na to generálneho tajomníka Matúša Šutaja Eštoka.

Pozrite si, čo nový dodatok rieši a čo naopak ponecháva v predošlom stave:

1. Manažérom zostáva SK-Nic

Zmluva potvrdzuje doterajší stav, keď je manažérom domény najvyššej úrovne určený SK-Nic. Opak sa v zmluve nepripúšťa.

V platnosti tak zostáva, čo definoval už predchádzajúci dodatok. Platil od podpisu na ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, keď ho riadil Ľubomír Vážny.

2. Odstúpiť sa dá, ale...

Zmluva bola prakticky nevypovedateľná a to sa v zásade nemení ani teraz. Pellegrini pritom avizoval opak , lebo „nemôže akceptovať, že dnes je zmluva nevypovedateľná, ak si to neželá samotný dodávateľ služby.“

Štát naďalej nebude môcť zasahovať do práv Sk-Nicu a ak by tak urobil, musel by mu uhradiť všetky škody či ušlý zisk.

Možnosť odstúpenia od celej zmluvy dávajú len presne stanovené skutočnosti. Týkajú sa najmä povinností a technickej kvality poskytovaných služieb. Napríklad SK-Nic trikrát za šesť po sebe nasledujúcich mesiacov:

• nedodrží povinnosť zálohovania a štát na to dvakrát písomne upozornil
• došlo k zhoršeniu úrovne kvality služieb pod definovaný štandard tri razy zo šiestich posledných mesiacov
• nemá automatizovaný systém na monitorovanie kvality služieb

Rovnako má štát právo na odstúpenie po výpadku kritických služieb na viac ako 24 hodín vkuse alebo dvakrát na dvanásť hodín v jeden kalendárny mesiac. Príčinou ale nemôže byť živelná katastrofa, sieťový útok ani „vyššia moc“.

3. Väčšie právo komisie

Doteraz akékoľvek zavedenie noviniek ohľadom domén záviselo aj od postoja SK-Nic. Komisia pre správu domény s členmi za štát, Sk-Nic aj internetovú komunitu totiž mohla čokoľvek schváliť len vtedy, ak na jej rokovaní bol člen každej strany – teda aj správcu domény.

Po novom ak na stretnutí bude zástupca správcu chýbať, dodatok hovorí o neuplatnení vyššie spomínaného postupu, no až na ďalšom zasadnutí. O ňom ale musí byť SK-Nic písomne informovaný. Bez jeho vedomia sa zmeny teda neudejú.

4. Štát dostane zálohy

Za pozornosť však stojí, že sa do znenia pretavila myšlienka, s ktorou prvýkrát prišiel šéfredaktor Živé.sk Filip Hanker – zálohovanie údajov a databázy a odovzdávanie týchto dát štátu . V praxi tak zrejme pôjde o ukladanie na vládny cloud. Diať sa tak bude minimálne raz za 24 hodín.

SK-Nic má zároveň spustiť automatizované monitorovanie služieb s mesačnou periodicitou hodnotenia. Z nich bude štát vedieť, či kvalita poskytovania spĺňa definované minimálne štandardy.

Správca zároveň musí mať pripravený plán pre krízový stav, ktorý by mal zabezpečiť pokračovanie v poskytovaní služieb.

Každoročne má firma povinnosť uskutočniť aj technický audit a napísať správu o plnení záväzkov. Štátu má napríklad poskytnúť správu, aké má personálne zabezpečenie na poskytovanie služieb.

5. Prechod na iného správcu

Keby došlo k vypovedaniu zmluvy, správca domény by bol povinný poskytnúť všetku súčinnosť k migrácii na iného.

Nebolo by to zadarmo, ale za „primeranú odmenu“. Zaplatené by dostal aj počas prípadného prechodného obdobia, keď nový správca nebude ešte prevádzkyschopný.

Text myslí na prípadný predaj SK-Nicu zahraničnému investorovi. Michal Truban v rozhovore pre Živé.sk upozornil, že predmetná spoločnosť v zahraničí predáva doménu Laosu „.la“ ako Los Angeles .

„Dodávateľ nesmie prezentovať a propagovať doménu .sk a vykonávať akúkoľvek marketingovú, propagačnú alebo mediálnu činnosť týkajúcu sa domény .sk v rozpore so záujmami Slovenskej republiky,“ píše sa v dodatku.

Čo sú ale „záujmy Slovenskej republiky“? Dokazovanie ich porušenia by bolo pravdepodobne z právnického hľadiska zložité.

6. Viac z peňazí na projekty? V praxi nie

Pri otázke podpory projektov v záujme internetovej komunity za peniaze z domén revolučná zmena zatiaľ neprišla. Rovnako ako doteraz pôjde na ne päť percent z vybraných poplatkov.

Člen komisie za používateľov internetu Milan Csaplár chcel, aby spomínané percento výrazne stúplo . „Môj návrh, ako aj návrh viacerých ľudí z internetovej komunity, je, aby sa percento zvýšilo na 30 percent z cien z poplatku za predĺženie domény a päť percent z nových domén,“ uviedol pre Živé.sk.

Po novom sa percento navýši na 10 len v prípade, že Sk-Nic dvakrát za 6 mesiacov poruší podmienky zmluvy alebo bude mať výpadok viac než šesť hodín vkuse. Navýšenie by platilo len na 1 rok.

Stále navyše z textu nie je jasné, či sa má suma odvádzať zo zisku spoločnosti alebo jej tržieb. Csaplár použitý pojem „poplatky“ považoval za nejasný a žiadal, aby sa exaktne uviedlo, čo sa pod ním myslí. Spolumajiteľ holdingu Danubiatel Ľubomír Geľo, pod ktorý spadá aj Sk-Nic, pre Živé.sk potvrdil, že doteraz si znenie vykladali v zmysle celkových tržieb.

7. Nevyriešené prerozdeľovanie

Až pre budúcnosť naznačuje nová zmluva Sk-Nicu so štátom zmenu. No má to háčik. „Zmluvné strany sa zaväzujú vynaložiť spoločné úsilie za účelom zavedenia kvalifikovaného mechanizmu prideľovania prostriedkov,“ uvádza sa v zmluve. Chýba tak časový záväzok a nie je známy ani konkrétny model prerozdeľovania.

Csaplár chcel, aby o projektoch rozhodovali držitelia domén online hlasovaním. Každý by mal toľko hlasov, koľko vlastní domén. Takto by vybrali päť projektov. Ďalší jeden by určil podpredseda vlády s odvolaním sa na odporúčania odbornej internetovej komisie.

Čo si o jeho návrhu myslí úrad, sme sa takisto viackrát pýtali. Stanovisko nám ale neposkytol.

Na článku spolupracoval Filip Hanker